Talentovaná reprezentantka v disciplíne C1 žien, ktorá mala v Tokiu
olympijskú premiéru, si splnila základný cieľ postupom z kvalifikácie.
Nadviazala naň v semifinále, keď napriek eskimákovi v závere trate
prekĺzla do boja o medaily. Dostala sa doň z posledného desiateho
miesta, ktoré chcela vo finále ešte vylepšiť. Nakoniec sa jej to
podarilo len o jednu priečku.
„Posledná jazda nevyšla podľa predstáv a nie som s ňou spokojná, ale
som veľmi šťastná, že som mohla štartovať vo finále. Zobrala som to tak,
že každý výsledok, ktorý bude, bude perfektný. Aj keď som rozmýšľala
nad nejakým 5., možno 8. miestom, pretože som vedela, že dievčatá, ktoré
sú so mnou vo finále sú omnoho lepšie, staršie aj skúsenejšie, nevyšlo
to. Ale už len to, že som bola vo finále, je super," povedala po pretekoch.
Spokojnejšia bola nakoniec so semifinálovou jazdou, ktorá nebyť
eskimáckeho obratu v samom závere mohla byť o vyše osem sekúnd
rýchlejšia: „Určite bola lepšia, aj prejazdy cez náročné valce som
zvládla istejšie. Mala som jeden trestný dotyk, ktorý ani neviem, kde
presne bol. Vo finále som ťukla bokom prilby hneď druhú bránu a neskôr
nasledovali ďalšie dva dotyky."
Má tak za sebou neoceniteľnú skúsenosť, ktorá mladej pretekárke môže pomôcť v ďalšej kariére: „Myslím si, že áno. Z každej jazdy na olympiáde si beriem ponaučenie a verím, že ma to posunie ďalej."
Svoje prvé hry si užila, i keď ich výrazne poznačila pandémia
koronavírusu, ktorá z tribún vyhnala divákov a športovci sa mohli
pohybovať len vo vyhradených priestoroch. Škáchová si však nenechala
ujsť otvárací ceremoniál, ktorý ju nadchol.
„Aj keď bol štadión bez divákov, tak som mala zimomriavky už len z
toho, koľko tam bolo ľudí a aký spravili program. Veľmi som si to
užívala. Bohužiaľ, nemôžu byť žiadni diváci, ale ešte som nebola na
žiadnej inej olympiáde, aby som to mohla porovnať," uviedla.
Názor by si mohla spraviť už o tri roky, keď sa uskutočnia hry v Paríži. „Myslím si, že by to bolo lákadlo, ale ešte som ani nemala čas myslieť na Paríž."